Je kombinovaná výroba elektriny a tepla alternatívou?

Rozvoj malej a strednej kogenerácie významne prispel k plneniu cieľov zvyšovania sebestačnosti v dodávke energií a znižovania emisií skleníkových plynov v Európe, čím výrazne napomohol k znižovaniu energetickej náročnosti a tým posilňovaniu konkurencieschopnosti jednotlivých odvetví národných hospodárstiev krajín EÚ.

Energetické centrum Bratislava v rámci projektu podpory zavádzania malej a strednej kombinovanej výroby elektriny a tepla, ktorý sa uskutočnil vďaka finančnej podpore Nadácie Ekopolis, mapovalo súčasný stav na Slovensku. Momentálne je v prevádzke približne 150 malých (s výkonom do 1 MWe) kogeneračných jednotiek, ich podiel na celkovej výrobe elektrickej energie je však minimálny, aj napriek značnému záujmu o ich výstavbu a prevádzku. Hlavnou prekážkou širšieho uplatnenia je neexistencia pevne stanovených minimálnych výkupných cien elektriny a nízke verejné povedomie o technológii, ktorá jednoznačne:

• šetrí palivo v porovnaní s klasickými (oddelenými) spôsobmi výroby tepla či elektriny o 20 až 40 %, čo sa prejaví v úspore nákladov na výrobu energie,
• redukuje emisie skleníkových plynov (v národnom hľadisku až o 700 000 t CO₂ ročne),
• umožňuje využitie obnoviteľných zdrojov energie (napr. bioplynu),
• efektívnou výrobou prispieva k znižovaniu závislosti na dovoze fosílnych palív.

Potenciálnymi konečnými užívateľmi malých kogeneračných systémov sú okrem priemyslu najmä zdravotnícke zariadenia, hotely, verejné budovy, obchodné a športové centrá, ktoré takto môžu získať teplo i elektrinu za nižšiu cenu, než ju dnes nakupujú od dodávateľských spoločností. Priemerná doba návratnosti investície do malej kogeneračnej jednotky sa pohybuje okolo 5 rokov, v prípade veľmi dobrých podmienok aj 3 roky. Keďže doterajšia legislatíva neumožňovala stanoviť minimálne ceny výkupu elektriny z kogenerácie, kogeneračné jednotky sa budujú najmä za účelom pokrytia vlastnej spotreby elektriny a tepla konkrétnej prevádzky s minimálnym predajom elektriny do verejnej siete. Cena energie sa stanovuje nákladovou metódou, čo nemotivuje výrobcov energie znižovať náklady na výrobu napr. prostredníctvom kogenerácie, keďže sú nútení znížiť cenu energie o dosiahnuté úspory. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) stanovuje v súčasnosti len maximálne ceny, čo je z hľadiska výkupu energie z kogenerácie úplne zbytočné. Novela zákona o regulácii v sieťových odvetviach však umožňuje úradu ÚRSO stanoviť pevnú cenu elektriny z kogenerácie, avšak zákon o energetike neurčuje povinnosť výkupu elektriny z kogenerácie, povinný bude len odber tepla z kogenerácie a obnoviteľných zdrojov, čo opäť zníži možnosti dodávky do verejnej siete.

Prínosom pre rozvoj kogenerácie by mala byť prijatá európska smernica o kogenerácii, od ktorej sa bude odvíjať finančná podpora či už z domácich, alebo zahraničných zdrojov. Ostáva len dúfať, že sa naši vládni predstavitelia postavia k povinnostiam vyplývajúcim zo Smernice zodpovedne a príjmu opatrenia na odstránenie spomínaných bariér.

Jedným z výstupov projektu "Podpora zavádzania malej a strednej kombinovanej výroby elektriny a tepla na Slovensku" je aj štúdia popisujúca súčasný stav a históriu využívania malej a strednej kogenerácie na Slovensku, jej prínosy, potenciál, súčasný stav a podporu v krajinách EÚ, príslušnú európsku i slovenskú legislatívu, bariéry využitia kogenerácie na Slovensku a návrhy na ich prekonávanie.

V prípade bližšieho záujmu o štúdiu prosím kontaktujte:

Energetické centrum Bratislava
tel.: +421 2 593 000 91
fax: +421 2 593 000 97
e-mail: office@ecbratislava.sk
www.ecb.sk