Využitie GIS pri analýze a porovnávaní cien tepla z centrálneho vykurovania v SR

Úvod
Základné legislatívne pravidlá pre energetické hospodárstvo, ktoré zohľadňujú zmenené spoločensko-ekonomické pomery, určuje zákon o energetike č. 70/1998 Z. z. Súčasná energetická legislatíva prijala zásadu vytvorenia prostredia voľnej súťaže aj v tomto odvetví, pri určitom stupni regulácie.

Špecifikom podnikania na trhu s teplom je tiež skutočnosť, že pri neúspechu v podnikaní sa nedá s podnikaním skončiť a o ukončení podnikania rozhoduje tretia osoba (majiteľ energetického zariadenia, orgán verejnej správy alebo ministerstvo). Ďalším špecifickým stavom v tepelnej energetike je neobvyklé pretrvávanie vstupu verejnej elektroenergetiky do podnikania na trhu s teplom v mestách. Tu silne absentujú pravidlá na vytvorenie objektívneho rozdeľovania vykurovacích nákladov bez pravidiel na možnosť priamej dodávky tepla konečnému spotrebiteľovi ako odberateľovi tepla [1],[2],[8].

Trh s teplom pre občanov
Spotreba primárnych energetických zdrojov v SR predstavuje cca 750 PJ, pričom na výrobu tepla sa v SR spotrebuje v bytovokomunálnej sfére (ďalej len BKS) cca 39%, t.j. 292 PJ z týchto zdrojov.
Vývoj celkovej spotreby tepla na vykurovanie v BKS je zrejmý z Tab. 1 resp. z obr. 1 a rozdelenie spotreby tepla je znázornené na obr. 2.

Tab.1 - Vývoj spotreby tepla v BKS, [PJ]
Poznámka: CZT - systém centrálneho zásobovania teplom

Obr.1 - Vývoj spotreby tepla v BKS

Obr.2 - Rozdelenie spotreby tepla v SR

V Tab.2 a na obr. 3 je znázornené rozloženie energetických systémov CZT, ktoré sa podieľajú na dodávke tepla na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody v bytoch v SR za rok 1999 [1],[2].

CZT Podiel energetických zdrojov PJ/rok % Verejná energetika 17 46 Priemyselná energetika 6 16 Domové a blokové kotolne 14 38 Spolu 37 100 Tab.2 - Dodávka tepla zo systémov CZT

Obr.3 - Dodávka tepla zo systémov CZT

Podľa zákona č. 70/1998 Z.z. o energetike môže právnická alebo fyzická osoba podnikať v energetických odvetviach len na základe licencie, ktorú udeľuje ministerstvo. Táto licencia sa vydáva samostatne na každú činnosť v príslušnom energetickom odvetví, t.j. na výrobu, tranzit, rozvod a výkup elektriny a plynu [3],[4]. Bližšie zákon o energetike rozoberá Vyhláška MH SR č. 15/1999 Z. z, ktorá určuje postup overovania hospodárnosti prevádzky sústav tepelných zariadení. Doposiaľ bolo Slovenskou energetickou agentúrou odporučených na udelenie licencie 546 žiadosti [1].

V roku 1991 bolo teplo zaradené do zoznamu tovaru s regulovanými cenami. Dovtedy platná jednotková cena tepla pre domácnosti 21 Kčs/GJ sa zvýšila na 89 Kčs/GJ. Po vzniku SR sa táto cena zvyšovala a závisela od dotácií zo štátneho rozpočtu, ktoré neustále klesali z hodnoty 2,6 mld. Sk v roku 1993 na 0,2 mld. Sk v roku 2000 [1].

Od 1. 1. 2000 podľa časti I, písm. B, položky 1. Opatrenia MF SR č. R - 10/1999 maximálnu cenu tepla na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody pre domácnosti a na iné využitie určujú cenové orgány miestnej štátnej správy (okresné úrady).

V tab. 3 je prehľad priemerných cien tepla od dodávateľa a cien pre obyvateľov v Sk/GJ od roku 1993, z ktorého vyplýva, že nárast cien pre obyvateľov značne zaostáva za nárastom cien od dodávateľov [1],[5].

Tab.3 - Nárast cien tepla, Sk/GJ

Na ďalšom obr. 4 sú znázornené priemerné ceny v krajských mestách SR za rok 1999.

Obr.4 - Priemerná cena v krajských mestách SR v roku 1999

Údaje o merných spotrebách tepla v roku 1999 v SR a údaje o priemerných cenách tepla od dodávateľov tepla za rok 1999 boli spracované pomocou GIS - geografického informačného systému a softwarového balíka ArcView do obr. 5 resp. 6 [6],[7].

Obr.5 - Merné spotreby tepla v SR

Obr.6 - Priemerné ceny tepla v jednotlivých regiónoch SR

Záver
Najvážnejším problémom v oblasti zásobovania teplom je regulácia cien za dodávku tepla a dotácie do cien tepla pre obyvateľov, ktoré boli neoprávnene krátené minulou vládou v rokoch 1997 a 1998. Deformované ceny elektriny a zemného plynu pre domácnosť túto situáciu ďalej zhoršujú. Dôsledkom sú odstredivé tendencie odpájania sa od sústav centralizovaného zásobovania teplom a preferovanie individuálneho vykurovania na báze zemného plynu alebo elektriny.

Literatúra
[1] Marková, M., Jasenák, I.: Trh s teplom pre občanov. Slovenská energetická agentúra, Bratislava, 2000, 35 s.
[2] Kučera, M.: Trh s teplom pre občanov. Acta Mechanica Slovaca, 4,2000, 3, 23-28s.
[3] www.economy.gov.sk
[4] Horbaj, P.: Ekologické aspekty spaľovania. Neografia, Martin, 2000, 71s.
[5] Ladomerský, J. et al.: Energetika a životné prostredie. ES TU Zvolen, 2000, 155 s.
[6] Tuček, J.: GIS - princípy a praxe. Computer Press, Praha, 2000, 424 s.
[7] Frühaufová, I., Horbaj, P.: Monitorovanie emisií prostredníctvom GIS a ArcView. In: Trendy lesníckej, drevárskej a environmentálenj technikyy a jej aplikácie vo výrobnom procese, Zvolen, september 2001, 156 - 160
[8] Peavy, H.L. et al.: Environmental engineering. McGraw Hill, New York, 1985, 575 s.